Nuž, bolestné sa rozdáva,
mesiac sa odráža na chodníku,
čierny muži lámu brány zákona..
A ty si východnejšie, než na východ..
Vietor mi šepká,
dážď vydáva zvuky nekonečných aplausov..
Napoleon roní slzy v pivnici,
nad obrazom neviditeľnej snúbenice v zrkadle,
družina sa vracia domov..
padajú kladivá, padajú klince,
áno je to pravda, nič mu už neostalo...
A to je čas, čas, čas...
Čas, keď miluješ..
Čas...
Všetci predstierajú, že sú siroty,
všetky spomienky zmizli ako vlak,
vidíš ich, ako sa zmenšujú, čím sú ďalej...
A veci, na ktoré si nemôžeš spomenúť,
na povedané, na ktoré sa nedá zabudnúť..
Minulosť položila niečo sväté do všetkých snov,
trošku zaváhala,
kým odviazala všetky obväzy..
Boli to sny? A či len prosby?
Keď privrieš oči,
všetko menej bolí..
A to je čas, čas, čas...
Čas, keď miluješ..
Čas...
Komentáre
bravo,
puerto
nabudúce
puerto,
to nie,
no,
india