india

Čo urobíš,

keď sa dozvieš niečo zlé?

Nevieš to nechať tak.

Bola som si vesmírom.

Ten opar je ako bonbón.

Umelo sladký.

Aj mňa oklamal obal.

Uviazla som v tej sieti.

Ale naučila som sa odtiaľ vyplávať.

Som len korisť v tvojej posteli.

Úplne pohltená.

Drása mi to dušu.

Nemôžem odísť.

Všetky steny ma väznia.

Zastav to trápenie.

Už nevládzem predstierať, že nad tým mám kontrolu.

Lebo sa stále vraciam.

Tam, odkiaľ by som mala odísť.

Bože, veď to som mala vedieť.

Som len hračkou.

Ale do tej tmy sa nedá vidieť.

Ach tie moje ilúzie.

Teraz si lížem rany.

Ale tá bolesť presiaka čoraz hlbšie.

Držíš ma ako bachar.

Už sa to nedá vydržať.

Som na tom vábení závislá.

Každý krok, čo spravím,

vedie k ďalším chybám.

Stále som tu, kde som začala.

K tomu, čo musím mať.

Nerobím nič pre návrat.

Nič som ešte neurobila,

aby som si to zaslúžila.

Pomaly horím.

Všade kam sa otočím,

všade je bolesť.

Chcem už odísť.

Koľko krát som sa to snažila pochopiť.

Dusím sa.

Zdá sa, že sa z tej nočnej mory nikdy neprebudím.

Ticho prosím.

Nech to už skonči.

Vnútri seba kričim.

Prosím, už viac nie.

Neviem čo robiť.