Bolo teplo. Dávno prebudená príroda sa po dlhej zime začala pripravovať na horúce leto. Rok pred narodením dievčatka v tomto čase padal májový sneh.
Dievčatko prišlo na svet zdravé, s krásnymi veľkými očami. Bacuľaté, ako všetko deti. Vyrastala, bola zdravá. Málokedy sa u nej vyskytla len ľahká chrípka. Pani doktorka pri každej prehliadke nezabudla skonštatovať, že toto dievčatko má tuhý korienok, len je chudučké a bledé. Ale veď ona z toho vyrastie..
Rástla ako z vody. Výsledky testov krvi však stále preukazovali nízky obsah červených krviniek. Bežná anémia. Napichali jej sériu injekcií, že vraj vitamíny B12. Dievča pribralo zopár kilogramov.
Bolo jej dobre. Nemala v detstve takmer žiadne problémy. Avšak nemala veľa kamarátov. Vždy, keď si nejakého našla, tak sa jeho rodičia presťahovali.
Rodičia boli v pohode. Normálna rodinka. Dovolenky pri mori, nedeľné obedy. Starší brat ju ochraňoval. Nebral ju nikdy ako sestru, pretože stále chcel súrodenca rovnakého pohlavia. Bili sa ako všetky deti. Ako som povedala, klasická rodinka.
Na základnej škole ju to nebavilo. Nudila sa totiž natoľko, že stále niečo vystrájala. O tom svedčili permanentné končatiny v dlahe a sadre.
Ak by v tej škole učili niečo, čo ona už dávno nevedela, možno by sa aj nebránila v kľude tam sedieť, a počúvať čo tie tety rozprávajú. Zaujímala ju len hudobná a výtvarná výchova.
Matka sa rozhodla, aby jej nadané dieťa začalo navštevovať školu, kde sa bude rozvíjať jej matematické, prírodovedné a ešte všelijaké možné nadanie. Nikdy ju nezaujímalo, že dievčatko chcelo radšej hrať na hudobných nástrojoch a spievať. Pre ňu práve toto nebol smer, ktorým by sa malo dievčatko uberať. Nebolo to totiž povolanie, s ktorým by sa dalo v budúcnosti vyžiť.
Dievča prestúpilo na školu na druhom konci sídliska, a tak stratilo aj tých zopár kamošov, s ktorými v starej škole vystrájalo.
V novej škole ju naozaj vedela zaujať len matematika. Celkom dobrý kolektív v triede sa začal stretávať aj vonku po vyučovaní. Nikdy by nebolo povedalo, že tieto deti budú rovnako radi stvárať záškody ako ona. Cigarety, alkohol, sem tam nejaká marihuana. Sotva „násť“ ročné deti. Toto začínal byť jej nový svet.
Keď sa rodičia doma hádali, dievča zašlo do diery na sídlisku, kde sa stretávalo so svojou partou. Dali si húlo, dali si vodku, a svet bol gombička.
A to, keď často krát prišla domov spitá, alebo s krvavými očami, si veru nikto nevšimol. Sem tam jej brat, ktorému to obraňovala tým, že je jej zle od žalúdka, že to preto. Začala priberať na váhe. Brat bol k nej odporný, tiež mal len vlastné problémy. Už ho mladšia sestra nebavila. Obaja mali svoje svety. Len do nej neprestajne húdol, že je tučná. A je jasné, že ju to začalo trápiť.
Objavila však v tom čase lásku. Pohľadný chlapec z gymnázia, stretávali sa na jazykových kurzoch. Z hodín ich však neprestajne učiteľ vyhadzoval, robili na hodinách kontraproduktívne prostredie. Veľa času začali tráviť spolu. Chodili po baroch, po parkoch, svet bol super. Chlapec bol občas nervózny. Občas sa pobil, občas sa tomu nevyhlo ani dievča. Vždy sa jej ospravedlnil, a všetko bolo prepáčené. Začala chudnúť, lebo jej všetci neustále pripomínali, že má zopár kíl nadváhy. Špeciálne on, jej matka aj s bratom. Denne nezjedla skoro nič. A to čo zjedla skončilo vyvrátené v záchode. Samozrejme, že si to nikto nevšimol. Červené oči mala aj tak skoro permanentne, takže v tom problém nebol.
Veľmi schudla, každému sa to páčilo, aj jej. Mohla si obliecť hocičo, keď často krát potrebovala zakryť modriny od nenormálneho priateľa.
Nosil jej stále nové drogy. So všetkými mala krásne zážitky. Často krát sa milovali úplne zhúlení, alebo sfetovaní. Bolo to pre ňu to najkrajšie, čo existovalo. Veľa krát prišla do školy úplne zhúlená, a na všetkých sa len výsmešne usmievala. Veľa krát do tej školy ani neprišla. Načo? Ona bola aj tak najmúdrejšia, všetko čo potrebovala už dávno vedela. Vedela kto v meste má najlepšiu trávu, a ako ju najrýchlejšie zohnať. Vedela kto jej stále nosí tie super tabletky, po ktorých je jej život najúžasnejší, po ktorých všetky problémy zmiznú ako vlak v tuneli.
Dievčatku sa celý svet začal rúcať. Veľa krát, keď bola zhúlená tuho rozmýšľala. Upadala do hlbokej depresie. Nič pre ňu nemalo zmysel. Do školy chodila tak dva – tri krát za týždeň prinajlepšom.
Jej hudba, len ona pre ňu bola svetlý bod v celom zatuchnutom a špinavom svete. Depresívne piesne, depresívna muzika. V textoch samá samovražda a drogy. Toto bolo to pravé. S týmto sa stotožňovala.
Raz prišiel jej chlapec za ňou veľmi nahnevaný. Odniesla si to ona, lebo ho chcela upokojiť, pohladiť ho. Už veľmi dávno k nej nebol milý a nežný. A to bolo pravdepodobne to, čo ona tak veľmi potrebovala. Nežnosť. Nemala ju nikdy, ani od rodičov, ani od neho.
Vtedy ju dosť veľmi zbil. Každému to obkecala tak, že spadla z bicykla. Aj rodičom. Bola prekvapená, ako jej to mohli zhltnúť. V tom čase nemala žiaden bicykel.
Povedala mu, že už s ním nechce byť. Že ju veľmi trápi. Chlapec sa ospravedlnil a odprisahal, že už to neurobí. Dievča uverilo s výstrahou poslednej šance. Jeden mesiac bolo všetko super. Boli stále sami, bez kamarátov. Pili, fajčili hašiš, rozpraváli sa. Myslela, že už bude všetko v poriadku. Sľúbil, že pôjde za jej rodičmi, a že sa im pokúsi vysvetliť, nech sa pred ňou nehádajú.
Po mesiaci sa všetko vrátilo do starých koľají. Jeden večer, boli vtedy prázdniny, sa rozhodla, že už nie. Už jednoducho nechce. Rodičia čerstvo oznámili, že podali návrh na rozvod. Išla za tým známym, od ktorého brala tabletky. Povedala mu, že ide na mesiac preč, a potrebuje veľkú zásobu. Šla sama uprosted noci do lesa. Nikdy predtým to neurobila, lebo sa tmy bála. Vtedy bola v takej depresii, nadopovaná tabletkami a opitá, že nevedela čo robí. Nevie ako dlho šla, nevie kam sa vtedy dostala. Len si sadla dala do pusy všetky tie tabletky a zapila ich slivovicou. Odpadla. Vtedy sa stalo to, o čom nikdy nikomu nepovedala, ani nikdy nikomu na svete nepovie.
Prinútilo ju to vyvrátiť čerstvo prehltnutý amfetamín. Keď sa tak stalo, asi odpadla. Nepamätá si to. Keď sa prebrala, ešte dlho sa spamätávala z včerajšieho zážitku. Sedela a rozmýšľala čo bude ďalej. Nechcela už nikdy žiadnu drogu, nechcela už nič. Nemala o nič záujem. Nechcela vidieť zasa tie známe tváre, a hlavne jednu. Nechcela už žiadne ďalšie rany. Jedno slovko jej vyhovovalo. NIČ.
Dievčatko si spravilo jasnú predstavu o svojich ďalších krokoch. Včerajšia skúsenosť ju prinútila postaviť za všetkým hrubý múr. Žiadne tabletky, avšak ani žiadna radosť.
Začala čítať knihy, písať básne. Každú báseň ktorú napísala hneď aj spálila.
Občas si však neodpustila marihuanovú cigaretu, alebo suchý drink, ktorý tak milovala.
Začala chodiť pravidelne do školy a komunikovať so spolužiakmi. Jedna holka sa jej zdala v pohode, dali sa do reči, chodili spolu fačiť cez prestávky. Majú rovnaké zmýšľanie. Také správne dievča..
Dievčatko sa teraz, dva roky od tej noci cíti relatívne v pohode. Jej rodičia sú rozvedení.
Dievčatko ostalo veľmi zatrpknuté voči ľuďom, málokomu dôveruje. Učí sa len pomaly, čo je to láska. Nechce už prísť na hranu noža..
Komentáre
krasny clanok
:-)
strangegirl,