Je 5 hodín. Piatok ráno a štvrtkový večer. Ďaleko od spania. Lebo som stále hore a idem. Domov nemôžem, to je jasné. Tak len idem ďalej. Pretože oni sa veľmi skoro dozvedia, kde žijem. A ja chcem žiť. Mám plnú nádrž a nejaké čipsy.
Bola som tam len ja a zbraň. A ten chlapík za mnou. A ja si spievam „Ó bože svätý!“, presne tak isto ako on si sťahoval nohavice.
Len ja a puška. A chlap na mojom chrbte. Ale ja som ešte na toľkých miestach nebola. Nevidela som Barbados. Musím sa z toho dostať.
Ja viem, čo to znamená. Ja a Boh pred pár rokmi. Zvykol si tam byť. A vravieť, nech si vyberiem správne. Vravel čo je vlastne pravda, v tej mojej pravde.
Toľko miest som nevidela. Havaj. Proste sa z toho musím dostať.
V hlave ti vtedy len víria myšlienky. Jedna za druhou. Bratislava. Jemné a sladké pečivo. Vtedy keď vám dýcha na krk. Chlap.
Čosi ma udrelo do žalúdka. Toto nie je bežná noc. Len ja a tá zbraň.
Komentáre
vybrat si správne...
tak či onak,rozhodneš sa správne