Piatok večer. Sedím doma. Škoda len, že takto som si ho nepredstavovala.
Cítim sa ako vypľuvnutá žuvačka na podrážke hlavnej cheerleaderky. Vlasy mám strapaté, na líci vyrážku, a smutno v duši.
Odplašujem ja ľudí, alebo sa ma oni boja? Čo som nejaká čarodejnica? Po dlhom čase mám jeden voľný piatok, na ktorý som sa tešila ako deti vo februári na vianoce. V GESku je liveLatino. Ale čo tam mám ísť sama?
Viem že si za to môžem sama, a nechem žiaden súcit, ale myslím, že ak by ma niekto zavolal vonku bola by som naozaj fajn spoločníčka. Ak by mi nešvihlo, a nevyhovorila sa, že ma bolí hlava.
Cítim sa ako stará vdova. Piatok večer, a ja idem žehliť, a revať ako bláznivá.
Komentáre
ak ta to potesi