Už som unavená bytím.
Dusia ma všetky moje infantilné strachy..
Chcem aby si už musel odísť,
lebo ty sa tu proste držíš ako kliešť,
a takto sa toho asi nikdy nezbavím...
Čo sa moje rany nikdy nechystajú zahojiť?
Celá tá bolesť je stále skutočná..
Je veľmi veľa toho, čo čas nezahojil..
Keď ťa vidím plakať,
mám chuť utekať a poutierať ti slzičky..
Keď chceš kričať,
ja musím bežať a odohnať všetky strašidlá..
Celé tie roky som bola tam a držala ťa za ruku..
Preto ma máš stále vo svojej moci...
Skúsil si mi počarovať
tými svojimi očiskami..
A mňa stále zraňuje život, ktorý sme zanechali.
V snoch ma straší tvoja tvár.
Každý pekný sen preruší spomienka na tvoj chrapľavý hlas.
Toľko krát som už skúšala samej sebe nahovoriť,
že si preč..
Že všetko je preč..
Ale hoci si stále v mojej hlave,
som stále sama..
Komentáre