Na skle maľované
Práve som sa vrátila z tohto predstavenia a ešte plná pocitov, sa chcem o ne podeliť..
Na úvod by som rada vyjadriť svoje rozhorčenie nad miestom usporiadania.. Košice sa zas raz prejavili v tom, že na úkor kultúry sa nabalí mesto.. Kto kedy videl, že človek ide na predstavenie na zimný štadión!!! Od pódia môj zrak neustále odpútavali všade visiace vlajky košických tigrov..
Alebo napríklad, usporiadateľ sprístupnil aj miesta, z ktorých bol výhľad na javisko takmer nulový... Ako vždy – ošklbať diváka, aby sme si splatili neskutočný úver na arénu... chichichi...
Jasné, že na takom mieste som sedela aj ja... Nedomysleli, že na takéto predstavenia chodia aj ľudia v rokoch. Neviem si predstaviť ako by sa na to BIDIELKO tam hore, na samotný vrch Steelarény štverala napríklad moja babka...
Ďalšie rozhorčenie nastalo počas prestávky. Vydala som sa na strastiplnú púť po jednu šálku kávy... Ani som netušila, ako trpko to oľutujem..
Prestávočka trvala 20 minút, no takisto aj moja cesta za kávou... Bohužial keď som ju konečne mala v rukách, uvádzač zahlásil aby sme sa usadili, že predstavenie bude pokračovať... A ako sa tak húf splašených ľudí, aby im náhodou niečo neuniklo prefrčal okolo mňa, tak polku kávy som mala na ľavej nohavici...
Naštvaná ako maďarský paprikáš som sa chcela aj ja usadiť zasa na svoje bidielko, ale ochrankár sa na mňa vyškeril, že do časti, kde sa sedí si nemôžem doniesť nápoj. A tak som si vriacu kávu vyliala rovno do hrdla.. A šla sa štverať tými životu nebezpečnými schodmi...
Ale aby som povedala aj niečo o predstavení, teda aspoň o tom čo som videla, neboli o tej časti, ktorá sa neodohrávala za reproduktorom, ktorý mi zaberal polovicu výhľadu..
Páčilo, veľmi.. Bolo vtipné, ale aj vážne... Z toho, čo som pochopila, šlo o vysvetlenie, že nie všetky povesti o Jánošíkovi nemusia byť zákonite pravdivé, a že dokonca ho nemuseli ani za rebro obesiť..
Hasprová si odspievala dve pesničky, to ma mrzelo... Mám ju celkom rada, a škoda že dostala len takú malú roličku..
Janko Slezák ako Jánošík bol jednoducho geniálny... Nedá sa mu nič vytknúť..
Každý zbojník má svojho čerta a anjela.. Tých bravúrne zahrali Zuza Tlučková a Marián Labuda... Na ich výrokoch som sa tak zasmiala, ako už dávno nie... V pamäti mi utkvelo len: „kozojebač“ :-)
A mrzelo ma aj to, že spievané pasáže neboli spievané naživo...
Ale inak, toto predstavenie mi urobilo dobre.. Odporúčam každému vidieť ho... Rockové prevedenie povesti o Jánošíkovi určite stojí za to...
Komentáre
jj
india,
Občas keď už nahádžem drobné,tak automat ohlási poruchu,ničmenej ak sa pošťastí,tak musím uznať,že lepšiu kávu som nepil. :)
sasav